Bratislava
13. apríla (TASR) - V noci z 13. na 14. apríla 1950 uskutočnila
komunistická Štátna bezpečnosť (ŠtB) akciu s názvom Akcia K. V sobotu
13. apríla uplynie 74 rokov od akcie, ktorou sa komunistická moc
zamerala na likvidáciu mužských kláštorov a internáciu rehoľníkov.
Na základe zákona č. 241 prijatého Národnou radou (NR) SR v roku 1993 sa
13. apríl pripomína ako pamätný deň - Deň nespravodlivo stíhaných.
Akcii K predchádzalo ultimátum ministra spravodlivosti Alexeja Čepičku
prednesené na rokovaniach s rímskokatolíckymi biskupmi 17. februára
1949. Žiadal v ňom, aby cirkev vyhlásila jednoznačnú lojalitu vláde,
zrušila suspenzie kňazov spolupracujúcich s komunistickým režimom a
suspendovala kňazov odsúdených za údajnú protištátnu činnosť. Akciu
napokon schválilo predsedníctvo Komunistickej strany Československa
(KSČ) vo februári 1950.
Krátko pred akciou sa v dňoch 31. marca až 4. apríla 1950 odohral v
Prahe tiež vykonštruovaný proces s predstaviteľmi cirkevných rádov. Z
desiatich obvinených boli deviati Česi a jeden Slovák, redemptorista Ján
Mastyľák, ktorého odsúdili na doživotie.
Na Akcii K, známej aj pod názvom Barbarská noc, sa zúčastnili
príslušníci ŠtB, národnej bezpečnosti a ľudových milícií. Tí v noci z
13. na 14. apríla 1950 vnikli do 56 mužských kláštorov v celom
Československu a konkrétne na Slovensku internovali 881 rehoľníkov z 11
reholí.
Akcia takéhoto rozsahu a za asistencie všetkých bezpečnostných zložiek
patrila k najrazantnejším akciám nielen v Československu, ale v celej
strednej Európe. Rehoľníkov následne v autobusoch a na nákladných autách
zvážali do takzvaných sústreďovacích kláštorov.
Po Akcii K sa v noci z 3. na 4. mája 1950 uskutočnila aj Akcia K2, v
rámci ktorej boli obsadené aj zvyšné mužské kláštory. Týmito dvoma
zásahmi bolo na Slovensku postihnutých 1180 rehoľníkov z 15 reholí
žijúcich v 76 kláštoroch.
Slovenských rehoľníkov sústredili do kláštorov v Mučeníkoch (dnes
Močenok), Hronskom Beňadiku, Podolínci, Kostolnej a v Báči. Režim v
týchto tzv. sústreďovacích kláštoroch sa riadil podľa pravidiel blízkych
väznici. Mnohí rehoľníci neskôr nastúpili na cestu utrpenia v táboroch
nútených prác a po zinscenovaných politických procesoch strávili roky vo
väzení.
Po akciách zameraných proti mužským kláštorom či reholiam nasledovala aj
Akcia R (rehoľníčky), počas ktorej došlo koncom augusta 1950 k násilnej
likvidácii ženských reholí. Takmer 2000 rehoľníčok umiestnili do 16
sústreďovacích kláštorov.
Rehoľný život sa v Československu obnovil po oznámení Generálnej
prokuratúry ČSSR z 29. novembra 1968, že neexistuje zákonný podklad,
podľa ktorého by bolo možné brániť mu. Jeho reálne oživenie však
priniesla až Nežná revolúcia v roku 1989.
0